Zároveň je znázornený priebeh kalibračného faktora ako je zaznamenaný v dátovom súbore z CareLinku. Naznačené sú skokové zmeny kalibračného faktora a tiež je vypočítaný interpolovaný kalibračný faktor.
V spodnom grafe na predchádzajúcom obrázku červený signál $SG$ prekrýva Glukózu zo senzora, pretože červený $SG$ je vypočítaný „štandardne“, teda $ISIG$ (zaplátaný) násobený kalibračným faktorom $CF$, ktorý sa mení skokovo. Zelený signál $SG$ je vypočítaný „neštandardne“, teda $ISIG$ násobený interpolovaným kalibračným faktorom.
Priblížme si jednotlivé zaujímavé časti. V prvom rade na začiatku merania počas prvej noci došlo k výraznému poklesu hodnoty signálu $ISIG$, viď obrázok:
Príčinou určite nie je pokles koncentrácie glukózy v krvi a teda ani v intersticiálnej tekutine. Skôr je to spôsobené zmenami v „prostredí“, v ktorom sa nachádzala elektróda senzora. Ťažko bližšie špecifikovať tieto zmeny.
Kalibračný faktor takpovediac zareagoval na tento výrazný pokles ISIGu s oneskorením. Príčiny tohto sú v tomto konkrétnom prípade rôzne. Nemá význam ich veľmi rozoberať a pripomínam, že sú to len prvé hodiny mojej vlastnej skúsenosti s CGM. V každom prípade oneskorená „reakcia“ kalibračného faktora vysvetľuje prečo do obeda (zhruba) ukazoval systém „nesprávnu“ glukózu zo senzora.
Ďalší obrázok ukazuje ako interpolovaný „spôsobí“ odstránenie skokovej zmeny v zobrazovanej glukóze zo senzora. O 6:21 sa po kalibrácii pomerne výrazne zmenil kalibračný faktor oproti predchádzajúcemu. ISIG bol v tom čase ustálený, čiže aj glukóza v podkoží. Výsledok je takpovediac nežiadúci skok v zobrazovanej glukóze zo senzora. Viď obrázok:
Na tomto obrázku je vidieť aj výraznú medzeru zaplátanú interpolovaným (dopočítaným) ISIGom. V túto nočnú hodinu som spal zrejme v nejakej „elektromagneticky nekompatibilnej“ polohe. Glukózový monitor stratil signál od vysielača na viac ako 40 minút a preto sa nezaznamenával nameraný ISIG a teda nezobrazovala sa ani glukóza zo senzora.
Nasledujúci obrázok ilustruje situáciu, keď ISIG je v podstate ustálený, kalibračný faktor sa zmení a prejaví sa to ako skok v zobrazovanej glukóze zo senzora. Interpolovaný $CF$ sa mení „plynulejšie“ a teda vo vypočítanom signále $SG$ pomocou interpolovaného $CF$ nie sú skokové zmeny. Zelený signál $SG$ preto lepšie zodpovedá merianiam glukomerom oproti červenému signálu $SG$. (Mimochodom, kalibračný faktor by sa, samozrejme, dal vypočítať aj vhodnejšie ako len lineárnou interpoláciou, ale to je na inú tému...)
Aby sme ukázali všetky zaujímavé úseky na tému medzery a skokové zmeny, tak koniec nediabetického denníka vyzerá nasledovne:
Kalibračný faktor začal pomaly klesať pretože ISIG začal kupodivu rásť. Pritom koncentrácia glukózy sa pochopiteľne nijako nezmenila oproti predchádzajúcim dňom. Zaujímavé.
MT