Medzera v CGM dátach

V nediabetickom denníku je dňa 19.02. tesne pred 21:01 „medzera“ v zobrazovanej glukóze zo senzora. Je to vidieť aj na obrázku v predchádzajúcich poznámkach. Podobných medzier je v CGM dátach nediabetického denníka viac. Táto je však výnimočná. Otázkou je ako tieto diery zaplátať.

Výnimočná medzera

Vznikne nasledovne. CGM systém (konkrétne Guardian REAL-Time) ukončí činnosť senzora vždy po 72 hodinách. Presne to sa stalo v tomto prípade o 20:42. Systém vydal výstrahu Starý senzor. Keďže išlo o prvú výstrahu tohto typu pre daný senzor stačilo reštartovať činnosť senzora, teda spustiť senzor ako nový senzor. Fyzicky stále ten istý senzor potom pokračuje ďalších 72 hodín. „Nový senzor“ som spustil o 20:44. O 20:46 systém vyzval na zadanie glykémie pre kalibráciu. To znamená, že senzor už bol pripravený avšak čakalo sa na kalibráciu. Žiadna glukóza zo senzora sa na displeji nezobrazovala. Kalibračnú glykémiu som zadal o 20:49. O 21:01 sa obnovilo zobrazovanie glukózy zo senzora vypočítanej pomocou nového kalibračného faktora.

Plátanie medzery

Pri čakaní na kalibráciu sa glukóza zo senzora nezobrazovala ale signál ISIG sa meral a zaznamenával (s periódou vzorkovania 5 minút). V tomto prípade sú to „vzorky“ ISIGu v časoch 20:46, 20:51, a 20:56, viď Obr. 1. Pre úplné zaplátanie medzery chýba vzorka v čase 20:41. V tom čase bol však senzor „vypnutý“ preto systém nezaznamenal žiadny ISIG. Chýbajúcu vzorku možno dopočítať pomocou ostatných známych vzoriek, teda interpolovať. Najjednoduchšie lineárnou interpoláciou. Výsledok zaplátania medzery v ISIGoch je na nasledujúcom obraźku:

Obr. 1. Výnimočná medzera

Zaplátaný ISIG a výpočet SG

Máme zaplátaný signál $ISIG$ bez medzier. Poznáme kalibračné faktory pred aj za medzerou v CGM dátach. Vieme ako prepočítať $ISIG$ na glukózu zo senzora. Môžeme teda vypočítať signál $SG$ čo je vlastne „glukóza zo senzora“. Signál $SG$ je bez medzier na rozdiel od systémom zobrazovanej glukózy zo senzora. Výsledok je na nasledujúcom obrázku

Tvar signálu $SG$ takpovediac nezodpovedá priebehu signálu $ISIG$, ako ukazuje predchádzajúci obrázok. Z princípu CGM vieme, že by mal. Dôvodom je, že kalibračný faktor $CF$ sa mení skokovo ako je naznačené na obrázku.

Interpolovaný CF

Jednou z možností (jednoduchých) ako odstrániť skokové zmeny $CF$ je pospájať dané hodnoty kalibračného faktora úsečkami a pre každú hodnotu signálu $ISIG$ tak určiť samostatný $CF$. Inými slovami, opäť lineárna interpolácia „medzier“ v kalibračných faktoroch. Výsledok, teda interpolovaný $CF$, je na nasledujúcom obrázku:

Signál $SG$ vypočítaný pomocou interpolovaného $CF$ tvarom lepšie zodpovedá signálu $ISIG$. Navyše ak zažmúrime (lepšie keď zavrieme) oči, tak môžme povedať, že tento signál lepšie zodpovedá aj meraniam glukomerom. Áno, nedá sa to posúdiť pomocou dvoch modrých koliesok (merania glukomerom v grafe). Ja som si to však pozrel so zažmúrenými očami aj na iných častiach nediabetického denníka.

MT