Ukazovateľmi stavu senzora by mohli byť „zašumenosť“ meraného priebehu glukózy zo senzora a teda „zašumenosť“ ISIG signálu a zároveň samotná veľkosť ISIG signálu. Ukážme na dátach od jedného subjektu. Počas posledných zhruba dvoch mesiacov subjekt použil 5 snezorov.
Senzor 1.
Prvý senzor bol zavedený jedného dňa večer a používaný počas nasledujúcich 7 dní. Namerané CGM dáta sú na nasledujúcom obrázku.
Počas dňa 1., dňa 2. a dňa 3. je meranie v poriadku. Kalibrácia je v rámci možností úspešná a glukóza zo senzora súhlasí s hodnotou z glukomera. Signál ISIG sa mení v dostatočne veľkom intervale a jeho priebeh je hladký, nie je zašumený.
V deň 4. po obede začína hodnota signálu ISIG klesať. Dôvodom zjavne nie je pokles koncentrácie glukózy. Glykémia ráno v deň 3. a glykémia ráno v deň 4. je prakticky rovnaká ale veľkosť signálu ISIG je podstatne rozdielna. Navyše v deň 5. sa signál ISIG stáva zašumeným. Sú v ňom čo do veľkosti malé avšak rýchle a časté zmeny - teda šum. Pritom priemerná hodnota signálu ISIG je prakticky konštantná a to nie len v dni 5. ale aj v dňoch 6. a 7. Toto je jednoznačným znakom, že daný senzor už nemeria spoľahlivo. V tomto prípade teda bola životnosť senzora zhruba 3,5 dňa. Zvyšné meranie je nespoľahlivé, prakticky nepoužiteľné.
Šum ISIGu sa samozrejme prejaví aj na v reálnom čase zobrazovanej glukóze zo senzora. Ak je glukóza zo senzora zašumená v porovnaní napríklad s prvými dňami používania senzora, tak je to známka, že so senzorom sa pravdepodobne niečo stalo a nemeria spoľahlivo.
Druhým ukazovateľom opotrebovanosti senzora by mohol byť pomer hodnoty glykémie nameranej glukomerom (označme $BG$) k hodnote signálu $ISIG$ v tom istom čase, teda
$$
\text{kontrolný pomer} = \frac{BG}{ISIG} \qquad \left[ \frac{\text{mmol/l}}{\text{nA}} \right]
$$
Počas dňa 1., dňa 2. a dňa 3. je meranie v poriadku. Kalibrácia je v rámci možností úspešná a glukóza zo senzora súhlasí s hodnotou z glukomera. Signál ISIG sa mení v dostatočne veľkom intervale a jeho priebeh je hladký, nie je zašumený.
V deň 4. po obede začína hodnota signálu ISIG klesať. Dôvodom zjavne nie je pokles koncentrácie glukózy. Glykémia ráno v deň 3. a glykémia ráno v deň 4. je prakticky rovnaká ale veľkosť signálu ISIG je podstatne rozdielna. Navyše v deň 5. sa signál ISIG stáva zašumeným. Sú v ňom čo do veľkosti malé avšak rýchle a časté zmeny - teda šum. Pritom priemerná hodnota signálu ISIG je prakticky konštantná a to nie len v dni 5. ale aj v dňoch 6. a 7. Toto je jednoznačným znakom, že daný senzor už nemeria spoľahlivo. V tomto prípade teda bola životnosť senzora zhruba 3,5 dňa. Zvyšné meranie je nespoľahlivé, prakticky nepoužiteľné.
Šum ISIGu sa samozrejme prejaví aj na v reálnom čase zobrazovanej glukóze zo senzora. Ak je glukóza zo senzora zašumená v porovnaní napríklad s prvými dňami používania senzora, tak je to známka, že so senzorom sa pravdepodobne niečo stalo a nemeria spoľahlivo.
Druhým ukazovateľom opotrebovanosti senzora by mohol byť pomer hodnoty glykémie nameranej glukomerom (označme $BG$) k hodnote signálu $ISIG$ v tom istom čase, teda
$$
\text{kontrolný pomer} = \frac{BG}{ISIG} \qquad \left[ \frac{\text{mmol/l}}{\text{nA}} \right]
$$
Ak je tento pomer relatívne konštantný počas určitého obdobia, tak počas tohto obdobia senzor meria spoľahlivo a stále rovnako. Aspoň teoreticky.
Vyhodnoťme tento „kontrolný pomer“ pre prvé ranné meranie glykémie v každom dni. Toto meranie je vyznačené na obrázku vyššie spolu s príslušnou hodnotou $ISIG$. Hodnoty sú v nasledujúcej tabuľke:
Počas prvých štyroch dní sa pri prvom rannom meraní udržiava zhruba konštantná hodnota pomeru $BG/ISIG$ (priemer prvých štyroch dní je 0,286 [mmol/l/nA]). Vo zvyšných dňoch sa hodnota $BG/ISIG$ vzhľadom na prvé štyri dni zvyšuje. To preto, že $ISIG$ klesol ale nie preto, že by klesli ranné glykémie. Zmena pomeru $BG/ISIG$ je teda známkou nespoľahlivo merajúceho senzora.
Vyhodnoťme tento „kontrolný pomer“ pre prvé ranné meranie glykémie v každom dni. Toto meranie je vyznačené na obrázku vyššie spolu s príslušnou hodnotou $ISIG$. Hodnoty sú v nasledujúcej tabuľke:
deň | $BG$ [mmol/l] | $ISIG$ [nA] | $BG/ISIG$ [mmol/l/nA] |
1 | 10.2 | 32.52 | 0.31 |
2 | 7.8 | 27.70 | 0.28 |
3 | 7.3 | 30.62 | 0.24 |
4 | 9.5 | 30.72 | 0.31 |
5 | 7.7 | 18.06 | 0.42 |
6 | 10.1 | 18.28 | 0.55 |
7 | 10.9 | 16.74 | 0.65 |
Počas prvých štyroch dní sa pri prvom rannom meraní udržiava zhruba konštantná hodnota pomeru $BG/ISIG$ (priemer prvých štyroch dní je 0,286 [mmol/l/nA]). Vo zvyšných dňoch sa hodnota $BG/ISIG$ vzhľadom na prvé štyri dni zvyšuje. To preto, že $ISIG$ klesol ale nie preto, že by klesli ranné glykémie. Zmena pomeru $BG/ISIG$ je teda známkou nespoľahlivo merajúceho senzora.
Senzor 2.
Pozrime sa na druhý senzor. Bol zavedený po obede a používaný nasledujúcich 5 dní, ktoré sú na nasledujúcom obrázku:
Opäť je zreteľný rozdiel medzi veľkosťou šumu signálu ISIG počas prvých dvoch dní a počas zvyšných dní.
Senzor 3.
Tretí senzor je asi výnimka potvrdzujúca pravidlo. Bol zavedený večer a používaný nasledujúcich 7 dní. Dáta sú na nasledujúcom obrázku:
Žiadny šum. Senzor meral spoľahlivo po celý čas. Pomer $BG/ISIG$ sa však neustále trochu menil. To je normálne. Práve preto je potrebná kalibrácia.
Mimochodom tieto grafy sú nakreslené tak, že keď sa na grafe prekrýva hodnota glykémie s hodnotou ISIG, tak pomer $BG/ISIG$ je práve 0,25 [mmol/l/nA] (alebo 4.5 [mg/ml/nA]). V tomto konkrétnom prípade, teda pre tento konkrétny subjekt je možné usúdiť, že ak senzor funguje správne, tak pomer $BG/ISIG$ sa väčšinu času udržiava blízko hodnoty 0,25 [mmol/l/nA].
Mimochodom tieto grafy sú nakreslené tak, že keď sa na grafe prekrýva hodnota glykémie s hodnotou ISIG, tak pomer $BG/ISIG$ je práve 0,25 [mmol/l/nA] (alebo 4.5 [mg/ml/nA]). V tomto konkrétnom prípade, teda pre tento konkrétny subjekt je možné usúdiť, že ak senzor funguje správne, tak pomer $BG/ISIG$ sa väčšinu času udržiava blízko hodnoty 0,25 [mmol/l/nA].
Senzor 4.
Štvrtý senzor bol zavedený večer a používaný nasledujúcich 6 dní - dáta na nasledujúcom obrázku:
S narastajúcim časom používania je možné sledovať nárast šumu. Zmeny pomeru $BG/ISIG$ pri tomto konkrétnom senzore nie sú také zrejmé a jednoznačné ako pri prvom uvedenom senzore. V posledných dvoch dňoch je však pomer $BG/ISIG$ väčšinu času iný (takto od oka) ako v predchádzajúcich dňoch. V tabuľke sú uvedené a v grafe vyznačené body pre porovnanie pomeru $BG/ISIG$ v jednotlivých dňoch:
deň | BG [mmol/l] | ISIG [nA] | BG/ISIG [mmol/l/nA] |
1 | 7.88 | 31.88 | 0.25 |
2 | 7.72 | 36.16 | 0.21 |
3 | 7.99 | 25.28 | 0.32 |
4 | 13.6 | 52.54 | 0.26 |
5 | 8.6 | 30.18 | 0.28 |
6 | 11.55 | 28.82 | 0.40 |
Senzor 5.
Piaty senzor je opäť jasnou ukážkou zhoršovania kvality merania s postupom času používania senzora. Narastá šum, mení sa aj pomer $BG/ISIG$. Viď nasledujúci graf a tabuľku (body z tabuľky vyznačené v grafe).
deň | BG [mmol/l] | ISIG [nA] | BG/ISIG [mmol/l/nA] |
1 | 4.66 | 15.7 | 0.30 |
2 | 11.21 | 48.12 | 0.23 |
3 | 11.43 | 49.4 | 0.23 |
4 | 12.04 | 51.3 | 0.23 |
5 | 8.27 | 23.14 | 0.36 |
6 | 6.99 | 17.74 | 0.39 |
7 | 13.1 | 12.46 | 1.05 |
MT
p.s. Tie 7 dňové obrázky majú dlhšiu stranu dlhú „až“ 1680 pixelov, a hnusoba google mi ich skomprimoval - jednoducho nedovolí dať neskomprimované :( Ospravedlňte preto prosím zníženú kvalitu.
p.s. Tie 7 dňové obrázky majú dlhšiu stranu dlhú „až“ 1680 pixelov, a hnusoba google mi ich skomprimoval - jednoducho nedovolí dať neskomprimované :( Ospravedlňte preto prosím zníženú kvalitu.