Predmetné dáta

Predmetom projektu DiaDAQ sú dáta bežne používané pri self-monitoringu diabetu 1. typu. Klasický diabetický denník je základným zdrojom takýchto dát. Obsahuje namerané hodnoty glykémie, záznamy o príjme sacharidov a samozrejme záznamy o dávkach inzulínu. Doplňujúcimi sú údaje o fyzickej aktivite, športovaní a o iných okolnostiach významne ovplyvňujúcich glykémiu.

Základom je meranie glykémie pomocou glukomera a záznamy o množstve sacharidových jednotiek (SJ). Záznamy počas jedného dňa môžu vyzerať nasledovne:

Glykémia bola odmeraná bežným glukomerom len tri krát za 24 hodín. To je relatívne nízky počet meraní, ktorý nezodpovedá ani malému glykemickému profilu. Pre potreby projektu je potrebný počet meraní aspoň v rozsahu veľkého glykemického profilu, teda sedem a viac meraní za deň.

K uvedeným dátam patria ešte záznamy o inzulíne. V tomto prípade bol inzulín podávaný pomocou inzulínovej pumpy. Z pohľadu získavania dát je to výhodné pretože pumpa zaznamenáva údaje o inzulíne automaticky a ľahko ich možno uložiť v elektronickej forme tak aby sa s nimi dalo ďalej pracovať. Záznamy o inzulíne vyzerajú nasledovne:

Ak by bolo v uvedenom príklade viac meraní glykémie (ťažko povedať koľko, dovolíme si predpokladať, že diabetik vie kedy odmerať glykémiu tak aby bol vystihnutý podstatný charakter priebehu glykémie), predstavovali by tieto dáta akési minimum, o ktoré je záujem v projekte DiaDAQ.

Údaje o sacharidoch je možné doplniť o informáciu o type jedla z pohľadu rýchlosti vstrebávania glukózy po jedle. Napríklad k množstvu sacharidov sa pridá poznámka „rýchle sacharidy“ čo znamená jedlo s vyšším glykemickým indexom.

Ak by inzulín nebol podávaný pumpou, záznamy o inzulíne by boli mierne odlišné. Bolusov by bolo zrejme menej. Bazálny inzulín by nebol zaznamenaný ako rýchlosť podávania v jednotkách inzulínu za hodinu, ale rovnako ako bolus, teda dávka v inzulínových jednotkách v danom čase. K tomu všetkému ešte patrí informácia o druhu či type inzulínu. Pumpa používa stále len jeden typ.

Dávkovanie bolusov v uvedenom príklade prezrádza, že v tomto prípade muselo byť k dispozícii viac informácií o priebehu glykémie ako len tri merania za deň. Uvedené merania sú totiž len kalibráciou pre kontinuálne monitorovanie glykémie.

Systém pre kontinuálne monitorovanie glykémie poskytuje informáciu o glykémii každých päť minút. Údaje sa zaznamenávajú automaticky a vďaka obslužnému softvéru sú ľahko dostupné pre ďalšie spracovanie. Priebeh glykémie zaznamenaný pomocou CGM (Continuous Glucose Monitoring) vyzerá nasledovne:

Je zrejmé, že CGM umožňuje výrazne zvýšiť kvalitu self-monitoringu oproti klasickému diabetickému denníku. CGM je preto základom pre výhodnejší variant získavania predmetných dát.

Cieľom projektu DiaDAQ je vlastne získať veľmi kvalitný diabetický denník a spracovať tieto dáta tak aby boli využiteľné pre aplikácie Biokybernetiky v oblasti kompenzácie diabetu.

Poznámočka k využitiu predmetných dát

Príkladom využitia predmetných dát z pohľadu Kybernetiky (alebo Biokybernetiky ak chcete) môže byť takzvaná krátkodobá predikcia glykémie. Inými slovami predpoveď vývoja glykémie na povedzme pol hodinu dopredu. Slúžiť to môže napríklad pre včasný alarm hypoglykémie.

Glykémia sa dá predikovať pomocou matematického modelu predikcie. Aj počasie sa dá predikovať, teda predpovedať, pomocou matematického modelu. Princíp je pritom zhruba rovnaký. Príkladom modelu pre počasie je model ALADIN, ktorý používa SHMÚ.

Základom pre návrh takého modelu predikcie sú dáta a ďalších milión detailov. Výsledkom dosiahnutým pre dáta uvedené vyššie môže byť napríklad niečo takéto:

Predikuje sa vývoj glykémie na 40 minút dopredu. Kvalita predikcie sa dá zhruba posúdiť pomocou nasledujúceho obrázku. Farebné označenie je rovnaké ako na predchádzajúcom obrázku.

Červená čiara predstavuje glykémiu predikovanú na 40 minút dopredu. Posudzovanie kvality predikcie, jej zlepšovanie (napr. predĺženie času, pre ktorý je možné predikovať), to všetko a ešte o veľa viac je predmetom výskumu, ktorého základom sú predmetné dáta.